Efektívnosť liečby na základe doktríny aktualizovania želaní a jej porovnanie s kognitívno-behaviorálnou terapiou u párov s problémami v manželstve v dôsledku rozdielov vo viere a náboženských konfliktoch

Abstrakt:

Základom zdravej spoločnosti sú bezpochyby zdravé rodiny a riešenie manželských problémov pozoruhodne napomáha rozvoju pokoja v spoločnosti. Dnes je veľa problémov tých párov, ktoré hľadajú pomoc od terapeutov, spôsobených rozdielmi vo viere a náboženskými kognitívnymi konfliktmi. Na druhej strane náboženské otázky a ich uplatnenie v rodinách terapeuti vítajú. Je však potrebná teória, ktorá môže naučiť terapeutov interpretovať a reagovať na náboženské rozdiely párov. Cieľom tohto výskumu je použiť liečebný protokol založený na ultranáboženskom pohľade na aktualizáciu želaní a porovnať jeho výsledky s kognitívno-behaviorálnym pohľadom. Efektívnosť pohľadu je potvrdená exploračnými kvalitatívnymi štúdiami. V klinickej skúške v Teheráne bolo 30 párov, u ktorých sa prostredníctvom klinických rozhovorov potvrdilo, že majú problémy kvôli presvedčeniu, vybraných náhodným výberom a náhodne rozdelených do troch rovnakých skupín. Prvá skupina absolvovala 8 sedení klasickej kognitívno-behaviorálnej terapie, druhá skupina absolvovala 8 sedení liečby na základe aktualizácie želania a tretia skupina nedostala žiadnu intervenciu. Inventúra Enrich manželskej spokojnosti a dotazník o všeobecnom zdravotnom stave boli vyplnené na začiatku a na konci intervencie a všetky skupiny boli opäť merané v následnej štúdii o mesiac neskôr. Skóre testu sa analyzovalo pomocou ANCOVA. Zistenia ukazujú, že rozdiely medzi skóre troch skupín boli významné (P<0.01). Post hoc test ukázal, že hoci obe liečené skupiny (kognitívno-behaviorálna a aktualizačná liečba) vykazovali významné zlepšenie v porovnaní s kontrolnou skupinou (P<0.01), významné rozdiely neboli pozorované medzi oboma skupinami s rozdielnou liečbou (p>0.05). V jednomesačnom sledovaní však doktrína aktualizácie želania mala výrazne stabilnejšie výsledky ako klasická kognitívno-behaviorálna terapia. Výsledky štúdie ukázali, že liečba založená na aktualizácii želaní má nielen efekt podobný klasickej kognitívno-behaviorálnej liečbe, ale je aj dlhodobo stabilnejšia a páry liečené touto technikou hlásili väčšiu spokojnosť v manželstve už po mesiaci.

Prečítajte si alebo stiahnite celý dokument:

Boroujerdi, Hossein Kazemeini; Payandan, Hossein; Zadeh, Maryam Moazen; Sohrab, Ramin; Moazenzadeh, Laleh (2018). Efektívnosť liečby na základe doktríny aktualizovania želaní a jej porovnanie s kognitívno-behaviorálnou terapiou u párov s problémami v manželstve v dôsledku rozdielov vo viere a náboženských konfliktoch

Journal of Living Together, 4-5 (1), s. 101-108, 2018, ISSN: 2373-6615 (tlač); 2373-6631 (Online).

@Článok{Boroujerdi2018b
Názov = {Účinnosť liečby na základe doktríny aktualizovania želaní a jej porovnanie s kognitívno-behaviorálnou terapiou u párov s manželskými problémami v dôsledku rozdielov vo viere a náboženských konfliktov}
Autor = {Hossein Kazemeini Boroujerdi a Hossein Payandan a Maryam Moazen Zadeh a Ramin Sohrab a Laleh Moazenzadeh}
Url = {https://icermediation.org/marital-problems-due-to-differences-of-beliefs/}
ISSN = {2373-6615 (tlač); 2373-6631 (online)}
Rok = {2018}
Dátum = {2018-12-18}
IssueTitle = {Žijeme spolu v mieri a harmónii}
Časopis = {Journal of Living Together}
Objem = {4-5}
Číslo = {1}
Stránky = {101 – 108}
Vydavateľ = {International Center for Ethno-Religious Mediation}
Adresa = {Mount Vernon, New York}
Vydanie = {2018}.

zdieľam

súvisiace články

Konverzia na islam a etnický nacionalizmus v Malajzii

Tento dokument je časťou väčšieho výskumného projektu, ktorý sa zameriava na vzostup etnického malajského nacionalizmu a nadradenosti v Malajzii. Zatiaľ čo vzostup etnického malajského nacionalizmu možno pripísať rôznym faktorom, tento dokument sa špecificky zameriava na islamský zákon o konverzii v Malajzii a na to, či posilnil alebo neposilnil sentiment nadvlády etnických Malajcov. Malajzia je multietnická a multináboženská krajina, ktorá získala svoju nezávislosť v roku 1957 od Britov. Malajci, ktorí sú najväčšou etnickou skupinou, vždy považovali náboženstvo islam za súčasť svojej identity, ktorá ich oddeľuje od iných etnických skupín, ktoré boli do krajiny privezené počas britskej koloniálnej nadvlády. Zatiaľ čo islam je oficiálnym náboženstvom, ústava umožňuje, aby iné náboženstvá pokojne praktizovali aj nemalajskí Malajzijčania, konkrétne etnickí Číňania a Indovia. Islamský zákon, ktorý upravuje moslimské manželstvá v Malajzii, však nariaďuje, že nemoslimovia musia konvertovať na islam, ak si chcú vziať moslimov. V tomto článku tvrdím, že zákon o islamskej konverzii bol použitý ako nástroj na posilnenie sentimentu etnického malajského nacionalizmu v Malajzii. Predbežné údaje boli zozbierané na základe rozhovorov s malajskými moslimami, ktorí sú zosobášení s nemalajskými. Výsledky ukázali, že väčšina malajských respondentov považuje konverziu na islam za nevyhnutnú, ako to vyžaduje islamské náboženstvo a štátne právo. Okrem toho tiež nevidia dôvod, prečo by ľudia, ktorí nie sú Malajci, mali námietky proti konvertovaniu na islam, keďže po sobáši budú deti automaticky považované za Malajcov v súlade s ústavou, ktorá tiež prichádza so štatútom a výsadami. Názory iných než Malajcov, ktorí konvertovali na islam, boli založené na sekundárnych rozhovoroch, ktoré viedli iní vedci. Byť moslimom sa spája s bytím Malajciou, mnohí konvertovaní nemalajskí ľudia sa cítia okradnutí o zmysel pre náboženskú a etnickú identitu a cítia sa pod tlakom, aby prijali etnickú malajskú kultúru. Hoci zmena zákona o konverzii môže byť náročná, otvorený medzináboženský dialóg na školách a vo verejnom sektore môže byť prvým krokom k riešeniu tohto problému.

zdieľam

Náboženstvá v Igbolande: diverzifikácia, význam a spolupatričnosť

Náboženstvo je jedným zo sociálno-ekonomických fenoménov s nepopierateľnými dopadmi na ľudstvo kdekoľvek na svete. Akokoľvek sa zdá posvätné, náboženstvo nie je dôležité len pre pochopenie existencie akéhokoľvek pôvodného obyvateľstva, ale má aj politický význam v medzietnických a rozvojových kontextoch. Historických a etnografických dôkazov o rôznych prejavoch a nomenklatúrach fenoménu náboženstva je veľa. Národ Igbo v južnej Nigérii na oboch stranách rieky Niger je jednou z najväčších čiernych podnikateľských kultúrnych skupín v Afrike s nezameniteľným náboženským zápalom, ktorý implikuje trvalo udržateľný rozvoj a medzietnické interakcie v rámci jej tradičných hraníc. Ale náboženská krajina Igbolandu sa neustále mení. Až do roku 1840 bolo dominantné náboženstvo (náboženstvá) Igbov pôvodné alebo tradičné. O necelé dve desaťročia neskôr, keď sa v oblasti začala kresťanská misijná činnosť, sa uvoľnila nová sila, ktorá nakoniec zmenila pôvodnú náboženskú krajinu tejto oblasti. Kresťanstvo prerástlo do trpaslíka nad dominanciou toho druhého. Pred stým výročím kresťanstva v Igbolande vznikol islam a iné menej hegemónne náboženstvá, aby konkurovali domorodým náboženstvám Igbo a kresťanstvu. Tento dokument sleduje náboženskú diverzifikáciu a jej funkčný význam pre harmonický rozvoj v Igbolande. Údaje čerpá z publikovaných prác, rozhovorov a artefaktov. Tvrdí, že ako sa objavia nové náboženstvá, náboženská krajina Igbov sa bude naďalej diverzifikovať a/alebo prispôsobovať, či už ide o inkluzívnosť alebo exkluzivitu medzi existujúcimi a vznikajúcimi náboženstvami, aby Igbovia prežili.

zdieľam

Skúmanie komponentov interakčnej empatie párov v medziľudských vzťahoch pomocou metódy tematickej analýzy

Táto štúdia sa snažila identifikovať témy a zložky interakčnej empatie v medziľudských vzťahoch iránskych párov. Empatia medzi pármi je významná v tom zmysle, že jej nedostatok môže mať mnohé negatívne dôsledky na mikro (párové vzťahy), inštitucionálnej (rodina) a makro (spoločenskej) úrovni. Tento výskum sa uskutočnil pomocou kvalitatívneho prístupu a metódy tematickej analýzy. Účastníkmi výskumu bolo 15 členov fakulty z oddelenia komunikácie a poradenstva pôsobiacich na štátnej a Azad University, ako aj mediálni experti a rodinní poradcovia s viac ako desaťročnou praxou, ktorí boli vybraní účelovým výberom. Analýza údajov sa uskutočnila pomocou Attride-Stirlingovej tematickej siete. Analýza údajov bola vykonaná na základe trojstupňového tematického kódovania. Zistenia ukázali, že interakčná empatia ako globálna téma má päť organizačných tém: empatickú vnútroakciu, empatickú interakciu, cieľavedomú identifikáciu, komunikačné rámovanie a vedomé prijatie. Tieto témy vo vzájomnej artikulovanej interakcii tvoria tematickú sieť interaktívnej empatie párov v ich medziľudských vzťahoch. Celkovo výsledky výskumu ukázali, že interaktívna empatia môže posilniť medziľudské vzťahy párov.

zdieľam